FUTBAL JE PRE NEHO VŠETKÝM - EMIL MORÁVEK

Dnes Vám predstavíme výraznú osobnosť hlbockého futbalu, ktorú všetci veľmi dobre poznáte - pána Emila Morávka. Dlhoročný hráč, tréner, funkcionár, predseda TJ a teraz verný fanúšik, miluje stále futbal, veď nechýba ani na jednom zápase svojho obľúbeného mužstva. Cez jeho rozprávanie sa pozrime na jeho bohatý futbalový život.

Narodil sa 21. mája 1939. Do futbalu sa zamiloval už v útlej mladosti. Na futbalové zápasy chodieval po II. svetovej vojne, len čo sa opäť začali hrať majstrovské zápasy. Prirástlo mu k srdcu ihrisko v Krčažnom. Na zápase zvyčajne sedával za jarkom s pánom majstrom Tomášom, bývalým aktívnym hráčom a do konca svojho života aj verným fanúšikom hlbockého futbalu. Ako tak sedával na zápasoch, našiel si hneď aj svoj futbalový vzor. Bol ním Štefan Kovár – neskorší hráč Senice, vynikajúci hráč, výborný technik s dobrou kopacou technikou. ,,To čo som videl na zápase som išiel skúšať na náš plac pri Sedláčkových alebo Sládkových stodole. Nie hneď sa mi všetko darilo, ale pevnou vôlou som sa k niektorým futbalovým kúskom priblížil“ spomína si Emil Morávek na svoje prvé futbalové kroky. Po nástupe do ľudovej školy spoločne s Jaroslavom Kovárom organizovali futbalové stretnutia na školskom dvore, o ktoré bol vždy veľký záujem. Meštiansku školu navštevoval v Senici a tam už dojednával zápasy aj so susednými družstvami Sotinej, Kunova, Čáčova, Jablonice a iných. Zápasy to boli iné ako dnes. Hráči nemali ani jednotnú výstroj. ,,Hrávali sme vo vlastných tričkách, ktoré sme sa snažili mať približne rovnakej farby. Na zápasy vonku sme chodili na bicykloch, často krát aj dvaja na jednom“. Po ukončení povinnej školskej dochádzky odišiel na Strednú poľnohospodársku školu a tým sa jeho futbalové snahy načas prerušili. ,,Vtedy sa vyučovalo aj v sobotu a z internátu sme chodili len každú druhý týždeň. V treťom ročníku som sa však už k futbalu dostal, pretože niektorí sme začali hrávať za miestny klub“ – si na tieto školské roky s odstupom času spomína.

Zľava stoja: Filípek J., Jediný, Piskla P., Koprla J., Pálka J., Šlahor

Dolu: Kovár P., Miča P., Knotek J., Čobrda, Morávek E.

V Hlbokom začal aktívne s futbalom na jeseň 1957 za mužstvo dospelých. Hrával s takými hráčmi ako Masrna /otec Jaroslava Masrnu/, Válka, Šidlo, Otépka, ktorí boli od neho starší, niektorí o viac ako desať rokov. V tej dobe sa s aktívnou činnosťou končilo, keď sa hráč oženil. Vo svojej futbalovej kariére si spomína zvlášť na jeden futbalový zápas starých pánov, ktorý sa hral pri príležitosti nejakých futbalových osláv. V ňom nastúpil proti svojmu futbalovému vzoru Štefanovi Kovárovi, čo bola pre neho veľká pocta. Veľkým medzníkom vo svojej futbalovej kariére bol rok 1967, v ktorom absolvoval dvojtýždenný trénerský kurz v Športovej škole v Bratislave. ,,Bola to veľká zmena, pretože tréningy sa už začali podobať tomu, ako by mali vyzerať. Dovtedy sa trénovalo tak, že v nedeľu doobeda sa kopalo na bránku a niekedy cez týždeň sa hralo na Maďara“.

Emil Morávek v pozícii trénera žiackeho mužstva. Hore zľava: L.Žák, J.Šajánek, D.Pálka, J.Švárny, B.Filípek, P.Koprla, stred: J.Miča, J. Morávek, P.Holický, V. Petráš, I.Morávek, E.Morávek-tréner, J.Mudroch, J.Koprla, P.Hyža, M.Masrna, P.Morávek, E.Morávek, dole:J.Kička, M.Jurča

Ľudí ochotných účinkovať v popredných funkciách klubu bolo málo, a tak Emil Morávek začal svoju dráhu funkcionára po boku predsedu Milana Petráša ako tajomník. V tom období sa na ihrisku urobilo veľa práce. Postavil sa bufet, urobilo sa vonkajšie, ale aj vnútorné oplotenie ihriska, preliezky, teda ihrisko dostávalo už tú podobu ako má teraz. S výstavbou tribúny sa začalo za predsedovania Jozefa Balážika. V roku 1978 bol Emil Morávek zvolený za predsedu TJ Družstevník Hlboké a tiež bol zvolený nový výbor, ktorého práca sa výrazne zlepšila. V týchto rokoch záujem o futbal vzrastal, čoho dôkazom bolo aj to, že medzi dospelými mal klub vyše štyridsať hráčov. Funkciu predsedu zastával nepretržite 25 rokov. Za toto dlhé obdobie sa urobilo veľký kus práce. Dostavala sa druhá časť tribúny, urobila sa generálka hracej plochy, kde sa spád znížil v niektorých miestach až o 70 cm. Bolo vybudované zavlažovanie hracej plochy, čím sa značne zlepšila jej kvalita. Okrem výstavby štadióna sa veľká pozornosť venovala aj rozvoju jednotlivých športov. Okrem futbalového oddielu, v ktorom hrali v súťažiach až štyri mužstvá /,,A“, ,,B“, dorast, žiaci/ fungoval aj turistický, šachový a stolnotenisový oddiel, ktoré hrávali svoje súťaže. Bol pri najväčších úspechoch hlbockého futbalu, keď ,,A“ mužstvo aj dorast postúpili do I. B triedy skupiny západ, kde hrali osem rokov. Podmienky pre šport v tomto období boli priaznivejšie ako teraz. ,,Aj obetavosť všetkých zainteresovaných bola neporovnateľne lepšia“- spomína.  

V príhovore predseda TJ Družstevník Hlboké Emil Morávek pri príležitosti 50. výročia založenia futbalu v Hlbokom /1983/.

Popri futbalovom živote vychoval s manželkou dvoch synov /Petra a Emila/ a dcéru Tatianu. Obidvaja synovia boli futbalisti a hrali v našich mužstvách. Syn Peter bol v svojich rokoch kanonierom, keď dokázal streliť aj viac ako dvadsať gólov za sezónu. V súčasnosti je Emil Morávek naším verným fanúšikom, ktorý chodí na zápasy nielen doma, ale aj vonku. V súčasnom ,,A“ mužstve mu hrajú dvaja vnukovia Roman a Peter, a tak meno Morávek je naďalej v hlbockom futbale zastúpené.  

Aj nám mladším pomáha svojimi cennými radami viesť futbalový klub. A ako vidí súčasnosť a budúcnosť jedna z legiend hlbockého futbalu? ,,Dnešným problémom športu je hlavne nedostatok finančných prostriedkov, bez ktorých šport nemôže fungovať. Preto želám terajším členom výboru a všetkým zainteresovaným v športe, aby vydržali a nedopustili krach futbalu. Veľa zdravia a chuti do Vašej náročnej práce.“

Autor: Koprla Peter