OSOBNOSTI SLOVENSKÉHO FUTBALU - JÁN POPLUHÁR...

Aj keď sa naša stránka zaoberá a zameriava hlavne na hlbocký futbal a dianie okolo neho, pripravili sme pre Vás pravidelnú rubriku ,,Osobnosti slovenského futbalu“, v ktorej budeme postupne v článkoch predstavovať významné osobnosti, ktoré sa preslávili v minulosti a robili dobré meno slovenskému futbalu. Robíme tak hlavne preto, aby mladšia generácia spoznala týchto vzácnych ľudí, historické skutočnosti a aby sa dokázala zorientovať v spleti mien a udalostí, ktoré sa udiali ešte pred ich narodením. Ako prvú významnú osobnosť predstavujeme významného československého futbalistu Jána Popluhára, ktorý nepochybne patrí medzi najlepších slovenských futbalistov v histórii. 12. septembra 2015 si pripomenieme jeho nedožitých 80 rokov.  

Ján Popluhár *  12. september 1935 Čeklís /Bernolákovo – † 6. marec 2011 Bernolákovo

Začiatky v Čeklísi...

                Narodil sa 12. septembra 1935 v Čeklísi - predchodcovi súčasného Bernolákova. Tu aj najprv s futbalom začínal. V tejto obci bol futbal číslo jeden a mal bohatú tradíciu. Počas druhej svetovej vojny hrával AC Čeklís v najvyššej slovenskej lige. Na jeho zápasy chodilo aj osemsto divákov. „Mal som jedenásť, keď som sa stal členom žiackeho mužstva AC Čeklís. Nikdy nezabudnem na zápas, keď som ako žiak hral proti Slovanu na jeho veľkom trávniku. Bolo to v roku 1947. Vtedy sa mi vôbec nesnívalo, že budem o niekoľko rokov za Slovan hrať,“ spomínal po rokoch na svoje začiatky pri futbale Ján Popluhár. Za mužstvo dospelých nastúpil už vo svojich šestnástich rokoch. "Pamätám si, že vyše roka v priebehu štyroch hodín som odohral aj dva zápasy. Prvý za dorast a po chvíli oddychu za dospelých."

 

Legenda Slovana a československej reprezentácie...

                  V lete 1955 ho vtedy ako 19 - ročného zlanáril Slovan, ktorý bol v tom čase čerstvým majstrom Československa a v svojom strede mal takých hráčov ako Tegelhoffa, Pažického, Vičana, Jankoviča, Arpáša, Molnára, Schrojfa... „Splnil sa mi sen. V tom mužstve bol môj veľký vzor Tegelhoff a ďalší páni futbalisti,“ hovoril. A práve v Slovane Bratislava strávil svoje najdlhšie obdobie – štrnásť sezón /1955 – 1969 / a odohral 162 stretnutí. Odskočil si iba na vojenčinu do Brna, kde obliekal dres RH Brno. V rokoch 1962, 1963 a 1968 sa v jeho drese tešil z víťazstva v Československom pohári. V najvyššej súťaži odohral 306 zápasov a strelil 23 gólov. Bol vždy vládcom šestnástky a hravo odrážal útoky súperov. Za juniorskú reprezentáciu odohral 18 zápasov. Bol srdcom a dušou oddaný futbalu. Bol inteligentným hráčom s vynikajúcou technikou. Nepoznal tvrdé zákroky a aj preto sa stal sa miláčikom futbalových fanúšikov. „Nehrával som agresívne, vždy som si ctil pravidlá fair play. Bol som tak vychovaný a každého súpera som rešpektoval. Ak ma pamäť neklame, dostal som len jednu žltú kartu. V okolí vlastnej šestnástky som musel hrať čisto, inak by hrozila nebezpečná štandardná situácia...“ Bol robustnej postavy a vyznačoval sa neobyčajne stabilnou formou. Bol vládcom šestnástky. Ak nebol zranený, nikto nemal nárok obsadiť jeho post. Bol viac než dôstojným nástupcom M. Vičana. Dokázal často aj sám ubrániť pokutové územie. Mal razantné zákroky, čisté odoberanie lopty, istotu v hlavičkovaní a perfektne strieľal priame kopy. Kožená lopta bola pre neho magnetom. Priťahovala ho a on ju presne odvracal, len aby bol pred Schrojfom čo najväčší pokoj. V tých rokoch si ho nikto ani nedovolil požiadať o prestup, bol nepredajný. Vypracoval sa na dokonalého obrancu a zásluhou toho ho spoznal celý vtedajší futbalový svet. Experti ho stavali na úroveň hráčov ako Alfredo di Stéfano, Lev Jašin, Josef Masopust, Ferenc Puskás. Prvý raz si obliekol seniorský reprezentačný dres 11. júna 1958 na majstrovstvách sveta vo Švédsku v zápase proti Nemecku 2:2. V daždi dokonca odstavil priebojného Uweho Seelera a to už bolo niečo. Mužstvo Československa odohralo na šampionáte vo Švédsku výborné zápasy, ale zo skupiny nakoniec nepostúpilo. Zvíťazilo však v pamätnom zápase nad Argentínou vysoko 6:1 a Popluhár bol pri tom. A koho nedokázal zastaviť ani on? Jeden nepríjemný protihráč takým bol – legendárny brazilský útočník Garrincho. „Jednu nohu mal do X, druhú do O, možno preto boli jeho kľučky boli neuveriteľné. Naznačil pohyb a keď som sa čo i len trošku pohol tým smerom, v okamihu ma aj s loptou obišiel po opačnej strane. Kým som sa spamätal, bol už za mnou,“ spomínal Ján Poluhár, ktorý za reprezentáciu v rokoch 1958 – 1967 nastúpil v 63 zápasoch a dal v nich jeden gól, v priateľskom zápase proti Brazílii, na slávnej Maracane. Spomedzi Slovákov nikto neodohral viac zápasov na MS ako on. Okrem iného odohral viacero prestížnych zápasov. V roku 1964 hral za mužstvo Európy v Kodani proti Anglicku a v roku 1965 ho pozval Sir Stanley Matthews na svoj rozlúčkový zápas.V rokoch 1970 až 1972 išiel skúsiť legionársky chlebík  do francúzskeho Olympique Lyon. Ako 37 – ročný prijal ponuku druholigovej Zbrojovky Brno a v závere svojej bohatej kariéry hral až do svojich 44 rokov v Rakúsku za Slovan Viedeň /1972 – 1979/, kde neskôr aj trénoval.

Vicemajster sveta...

                   Vrcholom jeho kariéry boli majstrovstvá sveta v Chile 1962, aj keď to tak sprvu nevyzeralo. ,,Ozývali sa hlasy, že načo na tie majstrovstvá vôbec ideme, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Potvrdzovali to aj výsledky v príprave. Posledný zápas sme hrali s anglickým treťoligovým Huddersfieldom a skončilo sa to 1:0. Bolo to ale akési memento, zdvihnutý prst, ktorý ale asi na mužstvo zapôsobil,“ hovoril. Turnaj však nášmu mužstvu vyšiel náramne a Ján Popluhár patril k najlepším hráčom. Československí futbalisti prehrali vo finále s Brazíliou 1:3, ale stali sa vicemajstrami sveta a domov sa vracali ako hrdinovia. „Keď sme prišli, celá Praha bola na nohách. Doma v Bernolákove svokor pripravil veľkú hostinu. Ani tie prémie čo som za Čile dostal na ňu nestačili. Prémie nám určili podľa tabuliek a smerníc. Malo to byť 4 600 korún a dali nám veľkodušne päť tisíc, s tým, že to nemusíme zdaniť,“ spomínal.  

...v drese výberu sveta na slávnom Wembley: zľava Ján Popluhár, Svatopluk Pluskal a Josef Masopust

Ocenený, ale nikdy nedocenený...

                  Počas svojej kariéry dostal viacero ocenení. V roku 1965 vyhral v ankete o najlepšieho futbalistu Československa. O dva roky neskôr obdržal Svetovú cenu za fair play (World Fair Play Award), a to konkrétne za zastavenie hry na Majstrovstvách sveta 1962 po zranení Pelého. Ten sa pri spomienkach na svetový šampionát v Čile často vracal k tejto situácii, keď sa v dueli Brazílie s Československom zranil a krívajúc musel zápas dohrať, pretože striedať sa vtedy nemohlo. Vo svojej autobiografii s názvom Môj život a najkrajšia hra napísal: „V ten deň som zažil niečo, čo som do tej doby nepoznal a odvtedy videl iba veľmi zriedkavo. Spoznal som troch československých hráčov, ktorí boli telom i dušou ozajstnými športovcami. Boli to Masopust, Popluhár a Lála. Videli, že som zranený, uvedomovali si, že sa budem za každú cenu snažiť zostať na ihrisku a zároveň vedeli, že sa pri ostrom zákroku nedokážem ubrániť. Určite si uvedomovali aj to, že tvrdé napadnutie ma môže doraziť, že už si nemusím zahrať nielen na týchto majstrovstvách, ale nikdy. A tak títo traja upustili od tvrdosti, ktorá ma mohla ohroziť. Samozrejme, nedovolili mi vypracovať gólovú príležitosť, ale hoci hájili záujmy svojho tímu, dbali zároveň na to, aby sa mi nič nestalo. Na svete je len pár hráčov, ktorí by sa nerozhodli ťažiť zo situácie, keď súperova jednotka hrá so zranením. Masopust, Popluhár a Lála túto výhodu nezneužili. Československo tiež bojovalo o postup a nemohlo si dovoliť prehrať, ale napriek tomu dokázali títo traja hráči myslieť na zdravie svojho súpera. Spomienka na ich správanie ma vždy dojíma a považujem to za jeden z najkrajších momentov mojej futbalovej kariéry.“ Ján Popluhár na margo tejto príhody poznamenal: ,,Robili sme to z úcty k nemu.“  V 1995 bola Jánovi Popluhárovi udelená Cena fair play predsedu SOV za "celoživotné vystupovanie v duchu fair play". Od roku 2010 cena nesie Popluhárovo meno. V roku 2002 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.  No a v roku 2000 bol vyhlásený za futbalistu storočia na Slovensku. 22. marca 2011 na XXXV. riadnom kongrese Európskej futbalovej únie UEFA v Paríži, priznali Popluhárovi delegáti UEFA, Smaragdový rád za zásluhy pri rozvoji futbalu. Po skončení aktívnej futbalovej kariéry sa stal trénerom a v deväťdesiatych rokoch pôsobil pri slovenskej reprezentácii ako kustód. Bol to vskutku tristný pohľad, vidieť legendu nášho i svetového futbalu, ako nosí mladým hráčom, ktorí nedosiahli ani zlomok z toho čo on, tašky s dresmi a kopačkami. A čo hovorieval Popluhár na futbal na Slovensku? „Mnohé sa dnes zmenilo. Stratila sa najmä oddanosť futbalu. Kým dnešní hráči sa po zápase zbalia a odídu, pre nás bolo prirodzené venovať sa mu celé nedeľné popoludnie a všetci - od najmenších po najstarších - sme sa povzbudzovali,“ žiaľ, aj v tomto mal veľký kus pravdy.

                  Bol nielen výnimočným hráčom, ale hlavne výnimočným človekom. Jeho šľachetné srdiečko naposledy dobilo 6. marca 2011 vo svojom rodnom Bernolákove. Tu bola 14. februára 2013 uvedená poštová známka s jeho portrétom, ktorá pochádza z dielne akademického maliara Doc. Igora Bencu. Pri tejto príležitosti sa zúčastneným prihovoril jeho bývalý spoluhráč zo Slovana a priateľ Alexander Vencel st. a tieto slová použijeme na záver nášho spomínania na tohto veľkého muža: „...velikán a najväčší futbalista. Tých 50 rokov, počas ktorých mi bol Popluhár spoluhráčom a neskôr spolupracovníkom na zväze, zostanú pre mňa navždy cťou. Bol to človek, ktorý vrátil kamarátstvo vždy naspäť. Dnešným uvedením známky s jeho podobizňou sa stáva nesmrteľným a je na nás, aby sme ďalším generáciám hovorili, kto to bol Ján Popluhár.“

                                                                                                                                  Zdroj: Internet